Keďže som na základnej škole ešte netušila, čím by som chcela byť, vybrala som sa na gymnázium. Väčšina učiteliek v materských školách sú práve tie, ktoré majú strednú pedagogickú školu a k deťom ich to ťahá od malička. Ja som popravde v takom 2. ročníku na gymnáziu ani len netušila, kam moja cesta povedie. 

Pri rozhodovaní, či idem na pedagogickú fakultu alebo radšej študovať slovenský jazyk, som dala na svoju intuíciu a pobrala sa do Prešova. Tam som bola rok na dennom štúdiu, ale keďže sme niekedy mali 4 prednášky, niekedy len 1 za deň, prišlo mi to ako strata času. Nebývala som totiž na internáte, ale s terajším manželom na byte a ani jeden z nás nebol disco typ (už), tak sme si po roku povedali, že to tam balíme.

No a keďže najlepšia je predsa len prax, tak som sa dala na externé štúdium a vystriedala hneď niekoľko zamestnaní – v centre voľného času, v ŠKD na ZŠ a v MŠ. To mi umožnilo rozhodnúť sa, čo po bakalárovi. Či idem skôr cestou základnej školy alebo tej materskej. Rodený „menežér“ sa vo mne nezaprel a rozhodla som sa ísť ďalej na predškolskú pedagogiku, čo mi dalo možnosť v budúcnosti sa uplatniť ako riadiaci pracovník v školstve. Po skončení štúdia som pracovala v MŠ, neskôr na ZŠ, kde pôsobím doteraz. Moja práca ma napĺňa a robí ma šťastnou.